{"id":10854,"date":"2025-09-15T10:02:57","date_gmt":"2025-09-15T08:02:57","guid":{"rendered":"https:\/\/www.3d-skenovani.cz\/?p=10854"},"modified":"2025-09-15T14:32:03","modified_gmt":"2025-09-15T12:32:03","slug":"az-budete-cekat-na-zelenou","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.3d-skenovanie.sk\/s\/az-budete-cekat-na-zelenou\/","title":{"rendered":"A\u017e budete \u010daka\u0165 na zelen\u00fa \u2026"},"content":{"rendered":"

Fresnelove \u0161o\u0161ovky nach\u00e1dzaj\u00fa v\u010faka svojej malej hmotnosti uplatnenie v celom rade aplik\u00e1ci\u00ed, ale medzi hlavn\u00e9 oblasti patr\u00ed bezpochyby signaliza\u010dn\u00e1 a osvet\u013eovacia technika. Rast\u00face n\u00e1roky na parametre optiky pou\u017e\u00edvan\u00e9 v s\u00fa\u010dasn\u00fdch semaforoch n\u00fatia jej dod\u00e1vate\u013ea sp\u013a\u0148a\u0165 pr\u00edsne technick\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1, ktor\u00e9 s\u00fa \u010dasto za hranicou praktick\u00e9ho vyu\u017eitia i re\u00e1lneho dopadu na funkciu komponentu.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/p>\n\n\n\n

V pr\u00edpade svetelnej signaliza\u010dnej techniky pou\u017e\u00edvanej na riadenie kri\u017eovatiek s\u00fa n\u00e1roky na cel\u00fa optick\u00fa s\u00fastavu vlo\u017eky n\u00e1vestidla \u201elampy\u201c a\u017e extr\u00e9mne. Pri homologa\u010dn\u00fdch sk\u00fa\u0161kach sa meria nieko\u013eko optick\u00fdch parametrov s\u00fa\u010dasne a \u010dasto trendy t\u00fdchto parametrov id\u00fa proti sebe. Na prv\u00fd poh\u013ead okr\u00fahle svetlo mus\u00ed svieti\u0165 hranat\u00fdm profilom, \u017ee sa meria v nieko\u013ek\u00fdch uhloch s presnos\u0165ou na desatiny kandely. Meria sa rozlo\u017eenie svietivosti, farba, fantomick\u00fd sign\u00e1l a \u010fal\u0161ie optick\u00e9 parametre.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Meranie optick\u00fdch parametrov svietivosti v konkr\u00e9tnych stanoven\u00fdch uhloch<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Meranie rozlo\u017eenia svietivosti na povrchu n\u00e1vestidla \u2013 pomery medzi najsvetlej\u0161\u00edm a najtmav\u0161\u00edm miestom<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Z t\u00fdchto d\u00f4vodov mus\u00ed by\u0165 optick\u00e1 s\u00fastava \u010do najdokonalej\u0161ia a sk\u00fa\u0161obn\u00fd org\u00e1n by si predstavoval, \u017ee bude n\u00e1vestidlo svieti\u0165 s dostato\u010dnou rezervou na splnenie po\u017eiadaviek.<\/p>\n

Trh si dnes za\u010d\u00edna presadzova\u0165 protichodn\u00fa po\u017eiadavku = teda tak\u00fa, aby malo svetlo \u010do najmen\u0161iu spotrebu energie. Nemal\u00e1 \u010das\u0165 kri\u017eovatiek pou\u017e\u00edva klasick\u00e9 \u017eiarovky s pr\u00edkonom desiatok a\u017e stoviek Wattov a pritom nov\u00e9 tendre presadzuj\u00fa splnenie rovnak\u00fdch sveteln\u00fdch parametrov s LED zdrojmi svetla a pr\u00edkonom niekedy POD 2W! Tento na prv\u00fd poh\u013ead nedosiahnute\u013en\u00fd cie\u013e je skuto\u010dne realizovate\u013en\u00fd, ale je nutn\u00e9 vyhna\u0165 optick\u00fa s\u00fastavu n\u00e1vestidla a t\u00fdm aj jeho optick\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 k dokonalosti.<\/p>\n

Pr\u00e1ve Fresnelove \u0161o\u0161ovka je jedn\u00fdm z ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fdch komponentov v tejto zostave a svojou geometriou do zna\u010dnej miery ur\u010duje celkov\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165.<\/p>\n

V\u00fdvoj tak\u00e9ho n\u00e1vestidla za\u010d\u00edna teoretick\u00fdmi v\u00fdpo\u010dtami. Sprvu zalo\u017een\u00fdch iba abstraktne na technick\u00fdch simul\u00e1ci\u00e1ch a ide\u00e1lnych uhloch v\u0161etk\u00fdch geometri\u00ed. Nesk\u00f4r sa do toho zamot\u00e1 v\u00fdvoj pre vstrekovac\u00ed lis. Tak\u00e1to forma je v\u0161ak obr\u00e1ban\u00e1 fr\u00e9zou, ktor\u00e1 u\u017e svoj re\u00e1lny r\u00e1dius vn\u00e1\u0161a do v\u00fdlisku a t\u00fdm zmen\u0161uje opticky funk\u010dn\u00fa plochu a \u00fa\u010dinnos\u0165.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm z aspektov, ktor\u00e9 zni\u017euj\u00fa optick\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 je nedokonal\u00fd vstrekovac\u00ed proces v\u00fdroby.
Pri geometrii Fresnelovej \u0161o\u0161ovky nie je mo\u017en\u00e9 vykon\u00e1va\u0165 odvzdu\u0161nenie v r\u00e1mci ka\u017ed\u00e9ho kruhov\u00e9ho elementu. T\u00fdm doch\u00e1dza k nedokonal\u00e9mu dotla\u010deniu taveniny do krajov = \u0161pi\u010diek elementov a t\u00fdm k \u010fal\u0161iemu zni\u017eovaniu optickej \u00fa\u010dinnosti.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Simul\u00e1cia hromadenia vzduchu vo forme - oran\u017eov\u00e9 s\u00fa nedotla\u010den\u00e9 opticky m\u0155tve miesta.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

S\u00fa\u010det v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto vnesen\u00fdch ch\u00fdb potom zni\u017euje celkov\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 a zvy\u0161uje energetick\u00e9 n\u00e1roky cel\u00e9ho n\u00e1vestidla. Technicky vzat\u00e9 sa pr\u00edkon zn\u00ed\u017eil v pomere k \u017eiarovke 50x a sa napriek tomu hr\u00e1 o ka\u017ed\u00fa desatinu pr\u00edkonu<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

Z vy\u0161\u0161ie pop\u00edsan\u00fdch d\u00f4vodov je nutn\u00e9 prejs\u0165 nielen procesom n\u00e1ro\u010dn\u00fdch simul\u00e1ci\u00ed v priebehu v\u00fdvoja, ale hlavne re\u00e1lnym overen\u00edm vylisovan\u00fdch kusov. Toto overenie potom mus\u00ed prebieha\u0165 ako v \u0161t\u00e1diu v\u00fdvoja, tak periodicky v r\u00e1mci v\u00fdroby. Je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 sledova\u0165 nielen re\u00e1lne optick\u00e9 parametre vyroben\u00fdch kusov, ale aj samotn\u00e9 opotrebenie formy, ktor\u00e9 sa prejav\u00ed pr\u00e1ve zmen\u0161en\u00edm \u201eostrosti\u201c zubov na v\u00fdliskoch.<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

V r\u00e1mci procesu pr\u00edprav sa pon\u00fakali tri sp\u00f4soby:<\/p>\n

Klasick\u00e1 optick\u00e1 kontrola mikroskopom \u2013 pri v\u00fd\u0161ke zuba v desatin\u00e1ch milimetra je probl\u00e9m akoko\u013evek analyzova\u0165 parametre jednotliv\u00fdch r\u00e1diusov a okom rozpoznate\u013en\u00e1 vada by znamenala u\u017e zna\u010dn\u00e9 opotrebovanie formy \u010di po\u0161kodenie v\u00fdlisku.<\/p>\n

Kontrola pomocou \u0161tandardn\u00e9ho 3D skenera \u2013 T\u00e1to met\u00f3da bola pou\u017eit\u00e1 ako prv\u00e1. D\u00e1vala vcelku sol\u00eddne v\u00fdsledky v zobrazen\u00ed celkovej geometrie, av\u0161ak vplyvom nutnej aplik\u00e1cie reflexn\u00e9ho spreja na jemne vr\u00fabkovan\u00fd povrch doch\u00e1dzalo k zaobleniu jednotliv\u00fdch ostr\u00fdch hr\u00e1n a r\u00e1diusov. Pre presne meranie sa teda t\u00e1to met\u00f3da uk\u00e1zala ako nedostato\u010dn\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Porovnanie kvality skenu optick\u00e9ho a tomografick\u00e9ho skenu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Kontrola pomocou \u03bcCT \u2013 t\u00e1to met\u00f3da bola u n\u00e1s pou\u017eit\u00e1 prv\u00fdkr\u00e1t. V tomografii nehraj\u00fa optick\u00e9 vlastnosti materi\u00e1lu \u017eiadnu rolu, iba jeho hustota. Plast je tu ide\u00e1lnym materi\u00e1lom, ktor\u00fd je mo\u017en\u00e9 mera\u0165 ve\u013emi presne, bez nutnosti \u00faprav povrchu. Ako trochu problematick\u00e9 sa uk\u00e1zala nutnos\u0165 oddeli\u0165 zo \u0161o\u0161ovky s priemerom 200 mm, iba opasok as pritom nepo\u0161kodi\u0165 \u0161trukt\u00faru \u201evr\u00fabkov\u201c.<\/p>\n

Klasick\u00e9 rezanie by \u0161o\u0161ovku zasypalo jemn\u00fdm pr\u00e1\u0161kom, ktor\u00fd by nesk\u00f4r ne\u0161iel nede\u0161trukt\u00edvne vy\u010disti\u0165. Bol teda zvolen\u00fd variant vytavenia potrebn\u00e9ho segmentu hor\u00facim dr\u00f4tom tak, aby minim\u00e1lne stredov\u00e1 \u010das\u0165 bola teplotne nepo\u0161koden\u00e1 a schopn\u00e1 skenovania.<\/p>\n

Vzorka bola rozrezan\u00e1, aby bolo umo\u017enen\u00e9 skenovanie s najvy\u0161\u0161\u00edm rozl\u00ed\u0161en\u00edm (s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zv\u00e4\u010d\u0161en\u00edm) a potom naskenovan\u00e1 tomografickou akviz\u00edciou v rozl\u00ed\u0161en\u00ed 19 mikr\u00f3nov. Voxelov\u00fd model bol preveden\u00fd do form\u00e1tu .stl. .<\/p>\n\n\t\t