Vážení čitatelia, čoraz častejšie sa skloňuje v spoločnosti pojem Priemysel 4.0. Radi by sme sa teda spoločne s vami pozreli na túto problematiku podrobnejšie. Tento článok je písaný podľa nášho najlepšieho svedomia a vedomia. Vieme však, že existuje mnoho názorov na danú problematiku priemyslu 4.0 a náš postoj nie je dogma.
Sami ste najskôr už niekde zahliadli obrázky digitálnych tovární s plnou automatizáciou, ktoré sú ako zo sci-fi filmu. Je tu iba pár zamestnancov, ktorí sa starajú o pracujúce stroje a výrobná spoločnosť tak sama nepretržite vyrába produkty v maximálnej kvalite. Všetci pôvodní zamestnanci sú na pláži pri mori a užívajú si dokonalú pohodu.
Asi sami tušíte, že také jednoduché to nie je. Prečo? Pretože nič nie je dokonalé a samo sa nič nevymyslí. Umelá inteligencia (možno našťastie) zatiaľ nie je taká pokročilá, aby dokázala nahrádzať ľudské myslenie. Priemysel 4.0 sa teda dá skôr chápať ako cieľ, ako by mohla vyzerať výroba budúcnosti. Rozhodne to zatiaľ nie je „balíček na mieru“, ktorý by sa dal použiť na akýkoľvek typ výroby a pre všetkých. Tento pojem má skôr ukazovať spoločnú cestu, kadiaľ by sme sa mali vydať a ako inovovať. Koncept vychádza z dokumentu predstavenom na veľtrhu v Hannoveri v roku 2013.
Hlavnou myšlienkou je zapojenie mechanických prvkov výroby (roboti, CNC stroje,..) do digitálneho života celej výrobnej spoločnosti. Celú výrobu by tak ľahko išlo ovplyvňovať vzdialene na základe priebežne získavaných informácií zo všetkých zasieťovaných miest.
3D skenovanie pri kontrole kvality je jedným z dôležitých článkov výrobnej spoločnosti. Pokiaľ vyrábame diely a nemáme žiadnu informáciu o tom, či sú v poriadku alebo nie, nemôžeme svoj výrobný proces sledovať a upravovať k maximálnej efektivite. Pomocou 3D skenerov teda kontrolujeme vyrábané diely a sledujeme, v akých toleranciách sa pohybujú. Tieto dáta potom slúžia na úpravu technologických postupov, opravu výrobných nástrojov, sledovanie zmien počas výroby a stanovenie potrebných opatrení. Už aj tu existuje pojem AQC (Automatic Quality Control), kde sa meranie neustále opakuje za pomoci robotického ramena. Na základe odovzdávaných výsledkov o meraných dieloch si ďalší systém môže upravovať technologické postupy.
Pokiaľ sa naša výroba zlepšuje, tak odbúravame tony zbytočne vyrábaných dielov. Zle vyrobené diely potom môžu pokaziť funkčnosť celých zostáv a škody sú následne ešte väčšie. V čase, keď sa snažíme minimalizovať dopad ľudskej činnosti na životné prostredie, ide teda efektivita výroby ruka v ruke so „Zelenou stopou“.
Všetky spoločnosti sú tlačené inovovať, či už chcú alebo nie. Spoločnosť, ktorá by sa snažila nič nemeniť je s najväčšou pravdepodobnosťou predurčená na záhubu. Inovovanie a využívanie moderných metód nie je nutné zlo, je len potrebné ako pri všetkom vedieť, prečo to robíme a čo to má priniesť. Prečo nezveriť prácu, ktorá zamestnancom poškodzuje zdravie strojmi – teda robotovi? Že ubudne pracovné miesto? Áno, môže sa stať, že ubudne pracovné miesto, ale nejedná sa o masové rušenie pozícií. Naopak sa ukazuje, že moderná technológia pracuje v súčinnosti s ľudským operátorom a dlhodobo je ľudské sily nedostatok.
V mnohých výrobných spoločnostiach už možno vidieť značný posun k plne digitálnej výrobe. Robotizácia je iba začiatok (Priemysel 3.0). Naučiť stroje spolu komunikovať a triediť dôležité dáta, vyhodnocovať nezvyčajné situácie a atď. To je ďalším cieľom, ktorý je však ťažší.